Kritérium pri výbere drevostavby

Keď máte typ stavby vybratý, pozrieme sa na ďalšie podľa mňa dôležité kritérium pri 

výbere drevostavby. Drevo je materiál, ktorého životnosť pri správnom použití je veľmi 

vysoká. Samozrejme predajcovia a výrobcovia konkurenčných materiálov Vás budú

presviedčať o opaku. Pritom sa stačí poobzerať po okolí a nájdete plno príkladov. 

Najlepšie z nich sú historické kostoly a zvonice, ktoré slúžia doteraz a majú často cez 

300 rokov. Napríklad Drevený artikulárny kostol Hronsek z roku 1726, alebo zvonica pri 

kostole sv. Martina v Čeríne na fotke vyššie

Čo to je ale správne použitie dreva?

Najväčším rizikom pre drevo je zvýšená vlhkosť. Pri vysokej

vlhkosti býva drevo napadnuté plesňami, hubami a drevokazným

hmyzom. Drevo postupne degraduje a stráca svoju statickú

funkciu. V uvedených historických príkladoch je drevo

jednoducho použité nad terénom a bez akýchkoľvek izolácií - či

tepelných alebo hydroizolácii. Preto je vynikajúco vetrané. Aj keď

priamo prší na drevené šindle, sú po daždi rýchlo vysušené na

vzduchu. Samozrejme, tie šindle tam určite nie sú od začiatku a

priebežne ich vymieňajú, ale gro stavby pod nimi je z pôvodného

dreva.

Tu nastáva ale pre moderné stavby problém. Dom potrebujeme

tepelne izolovať a drevo už nie je vetrané na vzduchu. Do veľkej

miery je schované vnútri skladby konštrukcie. Skladieb drevených

konštrukcií je pre každý z vyššie popísaných typov nepreberné

množstvo. Dajú sa ale rozdeliť na dva základné používané

princípy skladieb:

Difúzne otvorená alebo difúzne uzavretá skladba?

Voda a vlhkosť prichádzajú zo zeme a so zrážkami. Toto je

relatívne jednoducho riešiteľný problém. Od zeme je

hydroizolácia a na streche bežná strešná krytina. V tomto sa

drevostavby nelíšia ani medzi sebou a ani od murovaných

stavieb.

V každom dome sú ale ďalšie zdroje vlhkosti. V interiéri sa totiž

tiež produkuje vlhkosť pri varení, pri sprchovaní, pri polievaní

kvetov... Aj tým, že dýchate, vytvárate v dome vlhkosť. Vznikajú

vodné pary vo vzduchu. Tieto pary sa vždy snažia dostať z

teplejšieho priestoru do chladnejšieho. Čiže v zime majú snahu

vstupovať do konštrukcií domu a dostať sa von. Naopak, keď je

vonku v lete teplejšie ako vnútri, postup pár sa obráti. Ak sú

obvodové steny či krov drevodomu nesprávne navrhnuté alebo

zhotovené, môže takáto vlhkosť v konštrukcii napáchať veľké

škody.

Určite ste už počuli, že sa konštrukciám vyčíta, že "nedýchajú".

Ale čo to vlastne znamená? A je to vôbec dôležité?

Výraz "dýchanie stien" nie je technický výraz, aj keď sa často

objavuje v diskusiách na internete a používa sa aj medzi

odborníkmi.

Hovorí len o tom, či je skladba stien domu navrhnutá tak, aby

pary mohli cez konštrukciu prechádzať bez problémov a

nezhromažďovali sa niekde vnútri alebo je skladba navrhnutá tak,

aby pary do konštrukcie ani nedostali, prípadne ak aj áno, tak v

čo najmenšom množstve - v tomto prípade ideálne preto vôbec.

Zjednodušene sa dá povedať:

Difúzne otvorená skladba = "dýcha" - pary cez konštrukciu

prechádzajú viac ako druhej.

Difúzne uzavretá skladba = "nedýcha" - zabraňujeme parám

vstup do konštrukcie. Ale pozor, aj tu vstupujú, ale v menšom

množstve.

Obidva spôsoby sa používajú pri všetkých typoch drevostavieb,

ktoré som popísal v prvok kroku. V obidvoch prípadoch je dôležitý

komplexný návrh skladby, aby aj pri relatívne zanedbateľných

množstvách prestupujúcej vodnej pary nevznikali problémy, čo pri

drevostavbách je hlavne už spomenutá degradácia dreva.

Výroky typu "dom musí dýchať" a "zadusíte steny" sú preto často

vytrhnuté z kontextu, treba sa na to pozrieť komplexnejšie.

Tak teda čo je lepšie?

Je plno zástancov difúzne uzavretých skladieb, tak isto aj

druhého spôsobu. Často tí, čo preferujú difúzne otvorenú skladbu

argumentujú škodlivosťou polystyrénu. Ten argument je

najčastejší. Či je naozaj až tak škodlivý alebo nie, asi ja osobne

nezistím, lebo nemám na to laboratórium a nejakých

dobrovoľníkov na testovanie. A keďže si občas v polystyréne

nosím domov obed z jedálne, nebude to s tým polystyrénom

hádam asi až také zlé :)

Difúzne uzavretá konštrukcia má podľa mňa jednu podstatnú

nevýhodu oproti difúzne otvorenej. A to je práve nutnosť použiť

kvalitne zrealizovanú parozábranu. Výpočty a všetky teoretické

návrhy skladby môžu byť v poriadku. Vychádzajú ale z

predpokladu, že táto parozábrana je naozaj správne

zrealizovaná. Slovenská realita býva často iná a zo skúseností

viem, že parozábrana je často zrealizovaná nesprávne. Stačí

menšia diera pri montovaní elektriky či vody a problém sa časom

dostaví.... Pritom veľké množstvo pary môžu prepustiť aj škáry a

otvory v konštrukcii.

Naopak výhodou difúzne zavretej konštrukcie je jej prijateľnejšia

cena. Preto, ak je pre vás dôležitá hlavne cena domu, tak budete

zvažovať aj difúzne uzavretú konštrukciu. Ak sa predsa

rozhodnete pre difúzne uzavretú skladbu, dajte si záležať na

odkontrolovaní správnej realizácie parozábrany!

Osobne sa difúzne uzavretým vyslovene nebránim, ale

preferujeme v ateliéri difúzne otvorené. Pre drevo sú podľa mňa

difúzne otvorené konštrukcie vhodnejšie a sú principiálne

jednoduchšie. Sú "blbuvzdornejšie". Aj menšia chyba pri realizácii

nenarobí toľko problémov ako rovnaká chyba v difúzne uzavretej

skladbe. Lebo konštrukcia vlastne ráta s prestupom vodných pár.